Krátka história sporákov v Európe
Drevo, ako palivo k vareniu sa používalo v kontinentálnej Európe až do doby, keď ho neskôr začalo nahrádzať uhlie po jeho objavení. Nie každá krajina však mala ľahko dostupné zásoby uhlia a práve tu môžeme začať hovoriť o sporákoch na spaľovanie dreva. Vo Veľkej Británii sa napríklad s myšlienkou pece na spaľovanie dreva oboznámili v 17. storočí, keď ich videli v holandských a nemeckých komunitách, kde ešte nebolo objavené uhlie. V 18. storočí nastali s príchodom priemyselnej revolúcie rýchle zmeny. Abraham Derby bol jedným z podnecovateľov, ktorý zhruba v roku 1709 zdokonalením spôsobu tavenia železa pridaním koksu dramaticky znížil výrobné náklady na liatinu a práve liatina a oceľ sú ideálnymi materiálmi pre výrobu sporákov. Toto veľké zníženie výrobných nákladov umožnilo výrobu čoraz účinnejších sporákov a kachlí. Na maľbách interiérov chát sú dodnes viditeľné veľké otvorené krby s tehlovými bokmi, ktoré obklopujú oheň, nad ktorým boli zavesené hrnce na varenie.
Moderná éra sporákov
Tento systém zostal v chudobnejších domoch a domácnostiach aktuálny až do 19. storočia. Vo veľkých vidieckych domoch, kde peniaze neboli žiadnym problémom a domácnosti boli oveľa väčšie, môžeme vidieť začiatok modernej éry. Na prípravu mäsa sa vo veľkom využívalo varenie na otvorenom rošte a varné dosky sa dali použiť na panvice. S príchodom železníc sa ale všetko zmenilo a čoraz viacej domácností si mohlo dovoliť zaobstarať sporák na spaľovanie dreva, keďže železnice dramaticky znížili náklady na prepravu ťažkého tovaru. Pohodlný, útulný a pevný smaltovaný vzhľad sporákov pochádza z konca 20. a začiatku 30. rokov. Niektoré z pôvodných modelov sa aj po 75 rokoch stále používajú do dnešného dňa.
