Dobre známe, tradičné liatinové sporáky na spaľovanie dreva vyzerajú v kuchyni fantasticky, no dosahujú pomerne nízku teplotu a spotrebovávajú značné množstvo paliva pri náročnej kontrole nad ich samotným tepelným výkonom preto je ich využitie obmedzené. Moderné sporáky sú oproti ich predchodcom skôr akési multifunkčné zariadenia určené na pečenie, varenie ale zároveň aj na vykurovanie domácností, zabudovateľné aj do kuchynskej linky. Telo moderných sporákov na drevo je vyrobené z vysoko kvalitnej liatiny, ktorá je schopná akumulácie a teda aj sálavého tepla, tým pádom sú vhodné aj na vykurovanie väčších otvorených kuchýň. Po stránke technologických inovácií taktiež nezaostávajú a sú v štandarde vybavené externým prívodom vzduchu. Niektoré dokonca aj s inovatívnym systémom AirWash, ktorý udržuje predné sklo vždy dokonale čisté pomocou vzduchovej clony.
Drevo, ako palivo k vareniu sa používalo v kontinentálnej Európe až do doby, keď ho neskôr začalo nahrádzať uhlie po jeho objavení. Nie každá krajina však mala ľahko dostupné zásoby uhlia a práve tu môžeme začať hovoriť o sporákoch na spaľovanie dreva. Vo Veľkej Británii sa napríklad s myšlienkou pece na spaľovanie dreva oboznámili v 17. storočí, keď ich videli v holandských a nemeckých komunitách, kde ešte nebolo objavené uhlie. V 18. storočí nastali s príchodom priemyselnej revolúcie rýchle zmeny. Abraham Derby bol jedným z podnecovateľov, ktorý zhruba v roku 1709 zdokonalením spôsobu tavenia železa pridaním koksu dramaticky znížil výrobné náklady na liatinu a práve liatina a oceľ sú ideálnymi materiálmi pre výrobu sporákov. Toto veľké zníženie výrobných nákladov umožnilo výrobu čoraz účinnejších sporákov a kachlí. Na maľbách interiérov chát sú dodnes viditeľné veľké otvorené krby s tehlovými bokmi, ktoré obklopujú oheň, nad ktorým boli zavesené hrnce na varenie.
Tento systém zostal v chudobnejších domoch a domácnostiach aktuálny až do 19. storočia. Vo veľkých vidieckych domoch, kde peniaze neboli žiadnym problémom a domácnosti boli oveľa väčšie, môžeme vidieť začiatok modernej éry. Na prípravu mäsa sa vo veľkom využívalo varenie na otvorenom rošte a varné dosky sa dali použiť na panvice. S príchodom železníc sa ale všetko zmenilo a čoraz viacej domácností si mohlo dovoliť zaobstarať sporák na spaľovanie dreva, keďže železnice dramaticky znížili náklady na prepravu ťažkého tovaru. Pohodlný, útulný a pevný smaltovaný vzhľad sporákov pochádza z konca 20. a začiatku 30. rokov. Niektoré z pôvodných modelov sa aj po 75 rokoch stále používajú do dnešného dňa.
INDIVIDUÁLNA CENA |